Rozhovor s Monikou Hilmerovou alias pediatričkou Laurou s Ordinácie v ružovej záhrade:D
27. 3. 2009
Aké obdobie momentálne prežívate?
– Veľmi šťastné, cítim sa výborne. Takmer pol roka som v Prahe natáčala seriál, počas letných prázdnin som ešte nakrúcala jednu českú komédiu a potom som zvyšok času využívala na relax. Oddýchla som si pri mori a často som chodila aj do prírody.
To znamená, že príroda je pre vás najrýchlejší spôsob relaxu?
– Som viac prírodný ako kaviarňový typ. Rada chodím do hôr. Keď prežívam vypäté obdobie, chodím do lesa aj v noci po predstavení. Začala som dokonca hrať na fujare. Zobrala som si ju na chalupu a chodila som hrať do lesa, kde je veľa medveďov. Ráno o štvrtej som chodila s horárom do hory na pochôdzky, pozorovala som jelene a túžila som stretnúť medveďa. Kúpila som si teleskop a pozorovala som hviezdy. Vrátila som sa aj k môjmu dávnemu koníčku, ktorým je maľovanie. Pri tom viem pookriať, nabíja ma to energiou. Teším sa, keď je výsledok podľa mojich predstáv. Rada chodím aj do kina.
Dokážete sa na film pozerať ako bežný divák, alebo trpíte profesionálnou deformáciou?
– Keď je podľa mňa film dobrý, chyby neregistrujem. Stane sa, že občas zbadám nejaké profesionálne omyly, ale aj napriek tomu mi to neberie zážitok. Ale keď sa mi film nepáči, som veľmi prísny kritik. Dokonca aj odídem. Nepatrím totiž medzi šťastlivcov, ktorí dokážu v kine zaspať.
Okrem toho ste sa kedysi dosť aktívne vo voľnom čase venovali aj paraglidingu.
– V najbližšom období sa chystám opäť si zalietať s kolegami, s ktorými som toto leto natáčala a tiež radi lietajú. Veľmi sa teším, lebo je to fascinujúce. Zažívam pri tom neopísateľné pocity.
Nemáte strach?
– Mám. Ale popri strachu zažívam aj nesmiernu radosť a nadšenie. Fascinuje ma, keď svoje obavy a neistotu prekonám. Skúsila som aj bungee jumping zo skokanského mostíka v Tatrách. Absolútne ma fascinoval pocit oslobodenia, keď som prekonala pud sebazáchovy a skočila hlavičku z výšky 60 metrov.
Dá sa povedať, že v Čechách ste už ako doma. Pracovných ponúk od západných susedov máte viac ako dosť. Nerozmýšľali ste usadiť sa natrvalo v stovežatej Prahe?
– Prácu dostávam aj napriek tomu, že bývam v Bratislave. Keď to bolo nutné, skoro pol roka som žila v Prahe. Zatiaľ však nevidím dôvod na to, aby som tam odišla natrvalo. Praha sa mi veľmi páči. I keď prvé mesiace som si zvykala ťažšie, ale zvykla som si. Doma som však v Bratislave.
A čo dobytie Hollywoodu? Nikdy ste nemali guráž zbaliť si kufre a skúšať šťastie tam?
– Keď som mala chuť cestovať a spoznávať iné krajiny, bola som v Radošinskom naivnom divadle. Vedela som, že keby som odišla do zahraničia, už by som nemohla hrať u radošincov, a to som nedokázala spraviť. Bola som tam od strednej školy, preto som si nemohla dovoliť odísť napríklad na rok do Ameriky ako niektorí moji spolužiaci. Ale zas by som nezažila také krásne veci ako v divadle. Cestovanie ma veľmi láka, ale len ťažko ho môžem absolvovať, keď som pracovne vyťažená. Ale cestujem aj vďaka herectvu.
Mnoho hercov i moderátorov tvrdí, že na televíznej obrazovke sa na seba nemusia pozerať. Ako je to s vami?
– Ako kedy. Keď som so svojím výkonom spokojná, je to príjemné. Pozriem si zväčša všetko, čo som natočila, lebo sa z toho učím. V práci som perfekcionistka.
Kto je u vás doma najväčším kritikom?
– Môj otec, ktorý vie mať vždy trefné pripomienky. Ale už aj mama sa zlepšila a vie mi poradiť svojimi postrehmi. Kedysi bola veľmi podarená, keď som v divadle po premiére čakala jej reakciu na môj výkon a ona povedala – Bola si peknučká, ale nemohla si si trošku prežehliť sukňu? Vtedy som sa cítila bezmocná, lebo som potrebovala počuť niečo iné.
Máte o dva roky staršieho brata. Aj napriek tomu, že už obidvaja ste dávno dospelí, stále vás berie ako mladšiu sestru, ktorú chce chrániť?
– Je to vzájomné. Dokonca som bola ochotná sa so staršími chalanmi aj pobiť, keď náhodou mali niečo proti bratovi. Jeden ušiel predo mnou na strom. Pre brata mám slabosť.
Ľudia narodení v znamení Váh sú väčšinou nerozhodní. Platí to aj o vás?
– Aj ja som nerozhodná. V obchode sa viem aj hodinu rozhodovať, či niečo kúpim. Ale keď ide o niečo dôležité a ja som už presvedčená, idem do toho. Alebo vlastne, aj váham niekedy. Takže je u mňa polemika – nie som nerozhodná, alebo áno? (smiech)
A čo nahota na javisku a pred kamerou? Režiséri veľmi radi vyzliekajú mladé atraktívne herečky.
– Na javisku s tým zatiaľ nemám skúsenosti, ale vo filmovom scenári som sa už s nahotou stretla. Vždy sa o konkrétnej scéne
porozprávam s režisérom a snažíme sa nájsť verziu, ktorá
vyhovuje obom stranám.
Môžete sa popýšiť aj vysokoškolským diplomom z andragogiky (výchova dospelých). Je to odbor, ktorému by ste sa chceli niekedy v budúcnosti venovať?
– Myslím, že nie, ale bola to dobrá vec. Aj keď som toto štúdium mala skôr ako koníčka popri divadle, kde som trávila väčšinu času. Bolo dobré, že som si rozvíjala aj iné vedomosti ako tie herecké. Ale asi keby som nebola herečkou, venovala by som sa hudbe a spevu.
Naj Moniky Hilmerovej
Najfascinujúcejší film, v ktorom ste účinkovali? Oběti a vrazi.
Najobľúbenejšia kniha? Edgar Tolle: Moc prítomného okamihu.
Najchutnejšie jedlo? Zemiakové pyré.
Náhľad fotografií zo zložky Monika Hilmerová :-D
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.